Slovenský mládežnícky tím na majstrovstvách sveta juniorov a do 23 rokov v poľskom Krakove mal 26 pretekárov, z ktorých vybojovala jediný, no zato najcennejší, kov Soňa Stanovská v kategórii C1 ženy do 23 rokov. Ako prežívala víťazstvo a čo ju čaká v najbližšom období?

Keď si prišla do cieľa mala si najrýchlejší čas a vedela si, že najhoršie z toho bude striebro. Aký bol tvoj prvý pocit, keď si preťala cieľovú líniu?

„Vedela som, že jazda bola takmer dokonalá až na jedno minimálne zaváhanie, kde som možno stratila dve desatiny, možno pol sekundy. Takže keď som prišla do cieľa, veľmi som sa tešila. Keď som videla čas a keď som videla, že je najlepší aký sa v ten deň dokázal podať v mojej ženskej kategórii, tak som vedela, že z toho bude veľmi dobrý výsledok. A na štarte už bola iba jedna pretekárka, takže som vedela, že to bude zlato, alebo striebro.“

Musela si v cieli ešte čakať na dojazd Američanky Evy Leibfarth, ktorá získala titul majsterky sveta v kajaku do 23 rokov. Aké boli tvoje pocity, keď si sa dozvedela, že si ju porazila a stala si sa majsterkou sveta?

„Keď som prišla do cieľa, tak vždy mi trvá takú minútku, kým sa upokojím a dotknem sa brehu. Pozrela som na výslednú tabuľu a už som videla, že má dvojsekundovú penalizáciu, čiže som vedela, že bude musieť ísť neskutočnú jazdu, keďže moja bola takmer dokonalá. Takže som vedela, že by to malo stačiť na zlato.“

Získala si množstvo úspechov na medzinárodnej scéne. Si juniorská vicemajsterka sveta v C1 z roku 2017 a skončila si druhá aj na majstrovstvách Európy do 23 rokov v roku 2021 v kajaku. Kam by si zaradila tento úspech?

„Rozhodne je to zatiaľ môj najväčší úspech v doterajšej kariére a je to pre mňa zadosťučinenie, pretože počas pandémie koronavírusu sa mnohé preteky zrušili, a toto boli moje posledné preteky v kategórii do 23 rokov.“

Napriek tomu, že si fantastická športovkyňa venuješ sa aj štúdiu na univerzite. Iba nedávno si získala titul bakalárky na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako sa ti darí skĺbiť profesionálny šport so štúdiom na vysokej škole?

„Ja aj môj brat sme boli odjakživa boli vedení k škole, pretože stačí jedno zranenie a športovca to môže odpísať až do konca života. Čiže sme vždy kládli dôraz na školu. Zhodou okolností v tomto mi pandémia koronavírusu veľmi pomohla, nakoľko sme mali niekoľko semestrov aj online, prípadne kombináciu online a prezenčnej výučby. Myslím si, že keď si vie človek utriediť, čo sú jeho priority, tak sa to dá zvládnuť.“

Ako prežíval Soninu majstrovskú jazdu jej tréner a otec v jednej osobe Miroslav Stanovský na brehu?

„Jej jazdu som prežíval veľmi emotívne, lebo som bol vnútorne presvedčený o tom, že Sonička má vynikajúcu formu, že to cíti a je sebavedomá. Na prvé pretekárky som sa ani nepozeral. Sedel som v kúte, utiahnutý v tieni a postavil som sa až čisto na jej jazdu. Videl som od prvých záberov, že to má v rukách a že si verí. Nevnímal som tú jazdu tak ako iné. Keď prišla do cieľa vybuchla vo mne eufória radosti z toho, že to dokázala a že jej to konečne vyšlo tak, ako chcela.“

Aký progres urobila Soňa za posledný rok?

„Minulý rok sme boli nútení prehodnotiť veľmi veľa vecí v príprave. Manažment športovej kariéry športovca prináša rôzne okamihy, rôzne dôležité rozhodnutia v živote, ktoré človek musí urobiť, keď chce napredovať ďalej a my sme prehodnotili to, že nadišiel čas, aby nastali radikálne zmeny v jej príprave. Sonička sa presťahovala do Bratislavy, vytvorili sme novú tréningovú skupinu, našli sme nového kondičného trénera. Veľa sme sa rozprávali s vybranými ľuďmi pri vode, ktorí nám mali čo povedať, mali nás čím obohatiť. Celé sme sa to snažili vyskladať najlepšie ako sme vedeli v danej chvíli a som rád, že nám to vyšlo a som vďační všetkým tým, ktorí nám svojimi múdrymi radami pomohli. Ďakujem Róbertovi Orokockému, lebo v ťažkých chvíľach som prišiel za ním a spýtal som sa ako to vidí on a dal mi neoceniteľné rady, ako by to robil on a ako by sa to dalo robiť. Samozrejme, musím poďakovať za podporu aj Športovému centru polície, ktoré nám neustále vytváralo podmienky a verilo, že keď to dobre nastavíme tak zo Soničky môže byť vrcholová pretekárka. Som vďačný, že nás v ťažkých chvíľach podržali a smerovali tam, kde bolo treba. Som rád, že Soňa dospela do štádia, že je sebestačný človek, ktorý je schopný pracovať sám na svojich nedostatkoch a to je tá najväčšia devíza, ktorá ju v budúcnosti môže posunúť ďalej.“

Už v stredu 23. augusta sa tím Soni Stanovskej presúva zo Slovenska do dejiska štvrtého kola Svetového poháru do španielskeho La Seu d’Uquell, kde sa začína interná olympijská nominácia. Pridá na sebavedomí titul majsterky sveta do 23 rokov pár dní pred jej začiatkom?

„Ja som vždy bola v top 10 na každých majstrovstvách sveta, alebo Európy juniorov, či do 23 rokov, ale vždy vo finálovej  jazde niečo chýbalo. Buď som ťukla, alebo som niekedy mala aj smolu, že som mala výbornú jazdu a aj tak to nestačilo, ale aj o tom je šport. Teším sa, že na posledných pretekoch pred olympijskou nomináciou som zlomila smolu a o to viac ma to nakopne, že vidím, že viem podať aj ja výborný výsledok, s ktorým viem zabojovať o najpoprednejšie priečky. Myslím si, že mi to dodá zdravé sebavedomie do ďalších pretekov.“

Text: Andy Zererová

Foto: Andy Zererová a Andrea Balážová