Kajakárska legenda Elena Kaliská v príprave na sezónu a (možno) aj na prípadný boj o olympijské Tokio

Je dvojnásobná olympijská víťazka, keď triumfovala v Aténach v roku 2004 a následne prvenstvo obhájila o štyri roky neskôr v Pekingu. Rok po aténskom víťazstve sa stala v austrálskom Penrithe majsterkou sveta a okrem toho má doma aj päť zlatých individuálnych medailí z európskych šampionátov. A hoci kajakárska legenda na divokej vode Elena Kaliská oslávila v januári už 48 rokov, do športového dôchodku sa ešte zďaleka nechystá. 

„Dvanásteho marca som priletela z tradičného jarného sústredenia v austrálskom Penrithe, na ktorý mám skvelé spomienky. Veď práve tam som získala v roku 2005 môj jediný individuálny titul majsterky sveta,“ povedala na úvod nášho rozhovoru Elena Kaliská a ďalej pokračovala: „Mala som šťastie, že som sa dostala na Slovensko práve dvanásteho. Na druhý deň už totiž začali platiť prísnejšie pravidlá, že každý človek po návrate z cudziny musí ísť do dvojtýždňovej karantény. Ja som v nej teda nemusela byť, ale rozhodla som sa neriskovať, aby som prípadne niekoho nenakazila, a tak som zostala dva týždne zavretá sama doma.“

„Elen“, ako ju volajú všetci, ktorí ju poznajú bližšie, strávila dobrovoľnú karanténu vo Zvolene. „Prešlo to relatívne rýchlo. Snažila som sa čo najviac aj trénovať, aby som po náročnej príprave v Austrálii úplne nevypadla z toho, čo som tam natrénovala. Samozrejme, že podmienky na trénovanie neboli zďaleka ideálne, ale keď človek chce, tak si vždy niečo nájde, s čím sa dokáže udržiavať aspoň v akej-takej kondícii,“ hovorí členka VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorá patrí do liptovskomikulášskeho Kanoe Tatra Klubu.

Vodní slalomári už dlhé roky majú hlavný vrchol prípravy na novú sezónu v Austrálii, na olympijskom kanáli z roku 2000 v Penrithe. Kaliská už ani nevie spočítať, koľký raz sa vybrala do tejto ďalekej destinácie. „Určite je to číslo cez pätnásť, možno sa už dostalo aj tesne okolo dvadsiatky... Teraz som tam bola šesť týždňov. Všetko, čo sme si spoločne s trénerom Petrom Mrázom naplánovali, som aj absolvovala. Či už na divokej vode, alebo aj mimo nej, takže s touto časťou prípravy som veľmi spokojná.“

Aj Kaliskú mrzí, čo sa v súvislosti s pandémiou koronavírusu deje nielen vo svete a na Slovensku, ale je realistka. Vie, že nám všetkým nezostáva nič iné, len sa správať zodpovedne a trpezlivo čakať, kým sa tento nebezpečný vírus dá konečne na ústup. „Správy najmä z Talianska i Španielska, a najnovšie hlavne z USA, sú alarmujúce. Čísla nielen nakazených, ale čoraz väčšie množstvo aj mŕtvych, sú hrozivé. Pravdu povediac, v tejto chvíli určite nikto na svete nedokáže predpovedať, kedy sa toto všetko zlé skončí,“ skonštatovala Kaliská, ktorá tušila, že Medzinárodnému olympijskému výboru nezostane nič iné, ako termín tokijskej olympiády posunúť: „Bola to očakávaná správa. Na prvom mieste musí byť zdravie všetkých ľudí, či už organizátorov, športovcov, rozhodcov, funkcionárov, ale aj divákov, ktorí sa chystali do Japonska vo veľmi veľkom počte. Za týchto okolností si naozaj neviem predstaviť, že by sa toľko ľudí naraz zišlo na jednom mieste. Aj keď do olympiády by v tejto chvíli zostávali ešte necelé štyri mesiace, vzhľadom na vývoj pandémie koronavírusu v Číne, kde sa to všetko začalo, sa nedá očakávať, že by za tento krátky čas mohlo byť všetko v poriadku.“

Posunutím tokijskej olympiády o rok sa otvára nová teoretická šanca aj pred Kaliskou. Pred tohtoročnými poslednými nominačnými pretekmi na OH, ktoré sa mali konať na majstrovstvách Európy v londýnskom Lee Valley, už bola mimo hry. O jedinú miestenke v K1 žien mali bojovať iba Eliška Mintálová a Jana Dukátová, ale európsky šampionát musela Európska kanoistická asociácia zrušiť a následným presunutím olympiády na budúci rok, sa otvára nový priestor aj pre Medzinárodnú kanoistickú federáciu, ktorá môže teraz teoreticky určiť aj nové nominačné kritéria pre účasť na OH v Tokiu. Na informácie od nej čaká aj trénerská rada sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, ktorá sa bude nimi zaoberať a následne potom určí nové interné nominačné kritéria. Existuje aj možnosť – vzhľadom na taký dlhý čas, aký teraz zostáva do tokijskej olympiády – že by naši slalomári mohli začať o ňu bojovať od začiatku, čiže od nuly a v tom prípade by bola aj Kaliská znovu v hre o OH. „Ak by sa trénerska rada rozhodla pre takýto krok a následne by ho schválil aj výkonný výbor sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, samozrejme, že by ma to potešilo. Bola by to pre mňa veľká výzva a zároveň obrovská šanca, na ktorú by som sa snažila čo najlepšie pripraviť a potom aj o ňu zabojovať. Ja sa stále snažím udržiavať v čo najlepšej kondícii a netrpezlivo budem čakať na nominačné kritériá. Nie je to v mojich rukách. Ako rozhodne vedenie nášho slalomu, to budeme musieť všetci akceptovať. Aj keď by som však už nemala šancu na účasť na tokijskej olympiáde, stále mám pred sebou cieľ ukázať na divokej vode, že napriek môjmu veku som ešte schopná držať krok aj s oveľa mladšími pretekárkami.“   

Vodnoslalomárska tohtoročná sezóna sa ešte poriadne nezačala a nad jej skutočným odštartovaním stále visí veľký otáznik. V auguste sa má uskutočniť tretie kolo Svetového pohára v Liptovskom Mikuláši. Najmä v tomto prestížnom seriáli Kaliská dlhé roky potvrdzovala skvelú výkonnosť a na začiatku tohto tisícročia v ňom jasne dominovala. Desaťkrát bola v jeho konečnom poradí v prvej trojke a z toho šesťkrát (v rokoch 2000, 2001, 2003, 2004, 2005, 2006) sa tešila z celkového prvenstva. Viac ich majú na svojom konte iba súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci, ktorí celkovo vyhrali Svetový pohára až desaťkrát. V samotných pretekoch Svetového pohára sa Kaliská tešila z víťazstva štrnásť razy a v prvej trojke bola až 32-krát.

Aj keď ide takmer všetko o úspechy staršieho dáta, Kaliská práve na domácej trati v Liptovskom Mikuláši aj v posledných rokoch dokázala držať krok s najlepšími. Či však dostane na to príležitosť v lete, je v tejto chvíli veľmi otázne. „Dôležitý bude 15. apríl. Vtedy by malo vedenie ICF oznámiť, ktoré podujatia v tejto sezóne už definitívne ruší a ktoré ešte nechá otvorené. Samozrejme, že mňa by veľmi potešilo, keby sme mohli na Liptove bojovať o body do Svetového pohára, ale ako som už povedala na začiatku, na prvom mieste je zdravie a až potom môže prísť všetko ostatné. Ak sa nebude dať súťažiť, nezostane nám nič iné, len sa s tým vyrovnať,“ reálne zhodnotila súčasnú situáciu Kaliská.

Posledné dni strávila zavretá doma vo Zvolene, ale dobrovoľnú karanténu už má za sebou, takže sa teší z každej voľnej chvíľky vonku na čerstvom vzduchu. „Ak sa to bude čo len trochu dať, tak si pôjdem zajazdiť na vodu na Hron a už sa teším, keď spustia vodu v kanáli v Liptovskom Mikuláši, Ak sa tak stane, tak hneď sa tam presuniem. Zdravotne sa cítim úplne v pohode, takže sa už neviem dočkať na tréningy na divokej vode. Veď tá je môj život,“ dodala Kaliská.

KNIHA, FILMY A KRÍŽOVKY

Práve najbližší víkend mali slovenskí vodní slalomári začať bojovať v nemeckom Markkleebergu o nominačné body na majstrovstvá Európy v Lee Valley a následne ďalší víkend v Čunove sa mala uzavrieť nominácia. Po európskom šampionáte mali prísť zase na rad ďalšie nominačné preteky na seriál podujatí Svetového pohára, ale všetko je inak. Športový život je mŕtvy a čaká sa, čo bude ďalej. „Dobrovoľnú karanténu som zvládla v pohode. Okrem tréningu som mala dosť voľného času, takže som prečítala knihu, videla veľa filmov a aj som lúštila krížovky, aby si dala zabrať aj moja hlava,“ povedala Kaliská.

REKORDNÝ NÁSKOK V PEKINGU

Elena Kaliská patrila dlhé roky k najužšej svetovej kajakárskej špičke. Jej dominancia sa naplno prejavila najmä na OH v roku 2008 v Pekingu, kde obhájila olympijské zlato spred štyroch rokov z Atén. Na veľmi náročnej divokej pekinskej vode vyhrala pred druhou Austrálčankou Lawrenceovou s rekordným náskokom 14,30 s a tretiu Rakúšankou Oblingerovú-Petersovú nechala za sebou dokonca o 22,13 s! Takéto niečo sa už len ťažko niekomu niekedy podarí zopakovať. 

JÁN JEŽÍK, denník Šport
FOTO PAVOL UHRIN