PAMÄTNÉ OKAMIHY: Pred desiatimi rokmi sa začali v Čunove ME vo vodnom slalome, na ktorých dosiahli Slováci historicky najlepší výsledok

Žiadna iná krajina neovládla tak suverénne vrcholné vodnoslalomárske podujatie, ako to pred desiatimi rokmi dokázali Slováci na majstrovstvách Európy v Čunove. V areáli Divoká voda si vybojovali rekordný počet deviatich medailí, z nich bolo až päť zlatých a po dve strieborné i bronzové. Famózny výlov cenných kovov už naši reprezentanti nikdy nezopakovali a boli by sme veľmi prekvapení, keby sa im to ešte niekedy podarilo.

ZLATO-BRONZOVÁ SOBOTA

O prvé medaily bojovali slalomári v hliadkach. Paradoxne, na úvod sa zdalo, že šťastena si bude so Slovákmi zahrávať. Trojica kajakárov Ján Šajbidor, Tomáš Mráz a Kamil Kaniščák síce útočila na medailu, ale štyri trestné sekundy ju odsunuli na piatu priečku. Druhý slovenský pokus však už mal zlatý lesk. Singlisti Michal Martikán, Matej Beňuš a Alexander Slafkovský predviedli koncert na divokej vode a vybojovali si titul majstrov Európy s výrazným náskokom 4,21 s pred Čechmi a 6,90 pred Francúzmi!

Nasledovali emócie ako na hojdačke. Najskôr si kajakárky Jana Dukátová, Gabriela Stacherová a Dana Beňušová, víťazky semifinále, vybojovali „len“ bronz, keď o zlato ich pripravilo až desať trestných sekúnd. Za neúspech to však rozhodne nepovažovali, veď bez zranenej Kaliskej a s Beňušovou išli prvý raz a iba po jednom spoločnom tréningu. Dukátová navyše týmto bronzom položila základ k celkovo trom medailám z Čunova.

Slovenskí fanúšikovia sa nádejali, že deblkanosti Pavol a Peter Hochschornerovci, Ladislav a Peter Škantárovci a Tomáš Kučera - Ján Bátik pridajú tretí cenný kov a druhý zlatý, ale päťdesiat trestných sekúnd za vynechanie 19. bránky ich odsunulo za stupne víťazov. „Postarali“ sa o ne „Škantíci“, ktorých to v cieli veľmi mrzelo.

V NEDEĽU ŠTYRI TITULY!

Kto to vtedy pred desiatimi rokmi nevidel, hádam ani neuverí. Slováci v individuálnych súťažiach excelovali, keď z piatich možných zlatých zobrali štyri. Medaila sa im neušla iba medzi kajakármi, ktorí aj tak potešili. Najprv postupom dvoch pretekárov do finále a potom štvrtou priečkou Tomáša Mráza, pre ktorého to bolo prvé finále na vrcholnom podujatí.

A potom prišla veľká slovenská medailová žatva...

Ako inak, najviac radosti nám pripravili kanoisti na čele s kráľom divokej vody Michalom Martikánom, ktorý veľmi dlho čakal na individuálnu zlatú medailu z ME. V roku 1996 sa stal prvý raz olympijským víťazom, o rok neskôr majstrom sveta, ale európsky šampión bol premiérovo až v roku 2007 na domácej vode v Liptovskom Mikuláši. Odvtedy však „Európa“ nepoznala iného víťaza v C1. V Čunove sa stal ako prvý slalomár v histórii štvrtý raz v sérii majstrom Európy a jeho radosť bola o to väčšia, že druhý bol Beňuš a tretí Slafkovský. Slováci obsadili všetky stupne víťazov - ako rok predtým na pretekoch Svetového pohára tiež v Čunove.

To však neboli jediné slovenské zápisy do histórie vodného slalomu! Jana Dukátová sa stala prvou, ktorá získala na jednom vrcholnom slalomárskom podujatí tri cenné kovy. Dokonca kompletnú zbierku. Najprv v sobotu vrchovatou mierou prispela k bronzu kajakárskej hliadky a v nedeľu si potom vybojovala striebro v kanoe, aby všetko zakončila triumfom v kajaku. Slastné pocity veľkého úspechu si do sýtosti vychutnávala. Dokonca sme mali vtedy pocit, že organizátori naschvál zastavili špeciálny výťah, na ktorom sa viezla vo svojej lodi, aby z nej zamávala nadšeným divákom, že vidíme pravú kráľovnú!

Súťaž v kanoe žien sa pred desiatimi rokmi v Čunove uskutočnila prvý raz v histórii ME. Aj keď na štarte bolo iba sedem amazoniek, našej Kataríne Macovej už nikto nezoberie, že práve ona sa stala premiérovou európskou šampiónkou v tejto disciplíne.

Šťastní boli nakoniec aj bratanci Škantárovci, ktorí si napravili po nevydarenej sobote chuť triumfom v C2. Prvý titul majstrov Európy získali v roku 2007 v Liptovskom Mikuláši a o tri roky neskôr v Čunove k nemu pridali vtedy druhý. Domáce prostredie im teda sedelo.

A nielen im, ale aj celej slovenskej výprave. Deväť cenných kovov (5 – 2 – 2) už naši slalomári nikdy nezopakovali. 

FAKTY Z ME 2010 V ČUNOVE

FINÁLE HLIADKY
3xK1 MUŽI: 1. Poľsko 108,49/0, 2. Nemecko 108,98/0, 3. Slovinsko 110,86/4, ... 5. Slovensko (Šajbidor, Kaniščák, Mráz) 112,08/4.
3xC1 MUŽI: 1. Slovensko (Martikán, Slafkovský, Beňuš) 112,73/0, 2. Česko 116,94/2, 3. Francúzsko 119,63/2.
3xK1 ŽENY: 1. Nemecko 136,20/4, 2. Poľsko 137,38/4, 3. Slovensko (Dukátová, Beňušová, Stacherová) 140,02/10.
3xC2: 1. Česko 124,67/0, 2. Poľsko 128,34/2, 3. Veľká Británia 133,13/6, ... 5. Slovensko (Pavol a Peter Hochschornerovci, L. a P. Škantárovci, Kučera - Bátik) 177,69/52.

INDIVIDUÁLNE FINÁLE
C1 ŽENY: 1. Macová 160,13/50, 2. Dukátová (obe SR) 170,05/54, 3. Loirová (Fr.) 183,29/50, ... 7. Nevařilová (SR) 418,57/304.
K1 MUŽI: 1. Kauzer 87,82/0,  2. Meglič (obaja Slovin.) 87,97/0, 3. Hradílek (ČR) 89,85/2, 4. Mráz 91,49/0, ... 9. Šajbidor 101,50/2, do finále nepostúpil 18. Kaniščák (všetci SR) 100,02/0.
C1 MUŽI: 1. Martikán 90,06/0, 2. Beňuš 92,10/0, 2. Slafkovský (všetci SR) 93,89/2.
K1 ŽENY: 1. Dukátová (SR) 97,59/0, 2. Kűhnleová (Rak.) 101,68/0, 3. Krageljová (Slovin.) 101,99/2, do finále nepostúpili 15. Stacherová 113,30/0, 21. Beňušová (obe SR) 121,80/2.
C2: 1. L. a P. Škantárovci 101,21/0, 2. Volf - Štěpánek (ČR) 102,38/2, 3. Florence - Hounslow (V. Brit.) 103,38/0, ... 6. Kučera - Bátik 105,75/2, 7. Pavol a Peter Hochschornerovci (všetci SR) 106,20/4. 

*****

RICHARD GALOVIČ, predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, nielen o fantastických ME 2010 v Čunove

Paráda pred dvanásťtisíc nadšenými divákmi

Čo vám prvé napadne, keď sa vás niekto opýta na ME 2010 v Čunove?
„Pre mňa to bola veľmi unikátna životná etapa, ktorú by som nazval obdobím absolútnej dominancie našich športovcov. Začala sa tromi zlatými olympijskými medailami Martikána, Kaliskej a Hochschornerovcov na OH 2008 v Pekingu a preniesla sa aj do výnimočnej atmosféry veľkých medzinárodných podujatí organizovaných následne u nás na Slovensku.“

Európsky šampionát sa uskutočnil až na druhý pokus. Bolo vtedy v júni ťažké rozhodnúť, že pre vysokú hladinu vody v kanáli sa musí podujatie zrušiť?
„Aj keď nám to lámalo srdcia, bolo to vzhľadom na prírodné podmienky jediné možné rozhodnutie. Organizovať také veľké vonkajšie podujatie je vždy veľmi náročné a výsledok vám nevie garantovať nikto. Samozrejme, niesli sme to ťažko. Bolo za tým veľa práce skvelého organizačného tímu, dobrovoľníkov a tiež aj veľa peňazí. Najhorší pohľad bol však na našich športovcov, ktorí mali v Čunove celé svoje rodiny, fanúšikov a nemohli predviesť nič z formy, na ktorej tvrdo pracovali dlhé mesiace.“

Boli momenty, keď ste si mysleli, že sa ME v tom roku neuskutočnia?
„Všetko tomu nasvedčovalo. Po oficiálnom oznámení o zrušení šampionátu som si vyžiadal míting s naším reprezentačným tímom. Poďakoval som za všetko, čo pretekári urobili v príprave, vysvetlil im ekonomické parametre podujatia a naše budúce záväzky, pretože hneď ďalší rok sme prvý raz v histórii organizovali na Slovensku majstrovstvá sveta. Následne som si dal dlhý pracovný obed s Robom Klebercom, mojím najbližším človekom v organizačnom výbore, bez ktorého by som nezorganizoval vôbec nič, a prezidentom zväzu Ivanom Cibákom. Cestou z obeda som sa ešte zastavil pri našich športovcoch, ktorí už boli bez trénerov. Chcel som ich iba povzbudiť do ďalšej práce. Tí sa však nechceli s danou situáciou zmieriť a sľúbili mi, že ak zorganizujeme šampionát ešte raz, nikdy na to nezabudnem. A mali pravdu.“

Majstrovstvá Európy sa nakoniec nielenže uskutočnili, ale pre Slovensko sa skončili fantastický – deväť medailí a z nich až päť zlatých, to bola neskutočná bilancia... Ktorý moment sa vám najviac vryl v pamäti?
„Tých šťastných bolo veľmi veľa, ale zlato, striebro a bronz v C1 mužov bola absolútna frajerina. Martikán vyhral ,Európu' štvrtýkrát po sebe, Beňuš získal doma prvú veľkú medailu, Slafkovský síce jazdu trochu pokazil, ale napriek tomu bol tretí a chalani navyše suverénne triumfovali aj súťaži tímov 3xC1. Jednoducho skvelé! Dukátová ako prvá športovkyňa v histórii nášho športu získala na jednom podujatí tri medaily a zlato v C1 žien pre nás vyhrala Macová, čo bolo veľké prekvapenie. Škantárovci boli zlatí v C2 napriek tomu, že Peťo mal tuším zlomené rebro a natrhnutý úpon brušného svalu, čo ich obmedzovalo pri tréningu už niekoľko týždňov pred podujatím. Ešte aj vo finále K1 sme mali dvoch pretekárov a Mráz skončil na vynikajúcom štvrtom mieste, čo bol asi jeho najväčší úspech v kariére. To všetko sa udialo pred historický najväčšou návštevou, keď sa na preteky prišlo počas finálových jázd pozrieť viac ako dvanásťtisíc nadšených divákov.“

Takú skvelú bilanciu Slovensko už nikdy nedosiahlo. Bol tento šampionát a o rok na to MS takisto v Čunove vrchol našej úspešnej generácie?
„Áno, určite to bol jeden zo športových vrcholov generácie, ktorú nám dlhé roky závidel celý športový svet.“

Je podľa vás reálne, že by sme ešte niekedy zopakovali takúto fantastickú medailovú zbierku?
„Úprimne, som šťastný, že som mal šťastie byť tak blízko k celej tejto generácii športovcov a trénerov. Bolo to úžasné obdobie, v ktorom sme boli všetci orientovaní iba na úspech a z úspechov týchto ľudí žije dnes celé naše hnutie. A nežije si zle. Za posledných pár rokov sa však aj vo vodnom slalome veľa zmenilo a tlak ,občianskeho združenia' pomaly mení naše priority. Žijeme dobu, keď aj športovci a tréneri bez výsledkov môžu mať rovnaké podmienky ako tí, ktorí ich dostali až po veľkých víťazstvách. Napriek tomu cítim, že to know-how tu stále je. Ak sa vrátime k prirodzenej selektívnej podpore a po mladíckych nerozvážnostiach, keď si mnohí naši mladší tréneri mysleli, že už všetko vedia, začneme si opäť uctievať a aspoň trochu počúvať tých, ktorí presne vedia ako preteky vyhrávať, nemusí byť nič stratené.“

Ako do tohto systému zapadá rekonštrukcia našich kanálov  v Liptovskom Mikuláši a Čunove, ktorú sa vám podarilo presadiť?
„Rekonštrukcia dvoch kľúčových tréningových stredísk prinesie opäť po dlhom čase nový impulz do našej športovej infraštruktúry a náročnosti vodného terénu, kde sme už v posledných rokoch zaostávali. Mimoriadne hrdý som však, že po dvadsiatich rokoch bojov o Čunovo zostane rekonštruovaná trať číslo jeden v dlhodobom nájme Slovenskej kanoistiky, ktorá tu bude môcť následne vystavať vlastné Národné tréningové centrum s lodenicou a plnou športovou infraštruktúrou, čo nám umožní rozvíjať areál podľa predstáv nás vodákov. V posledných dvoch olympijských cykloch sme investovali nemalé finančné a personálne zdroje do mládežníckeho športu. So šikovnými deťmi, ktoré sme si vybrali do našich lodeníc, však prišlo iba veľmi málo ambicióznych rodičov. Možno aj preto sme zatiaľ nedotiahli vysoké množstvo mládežníckych medailistov z majstrovstiev sveta a Európy k cenným kovom v seniorskom športe. Nespí však nikto a v okolitých krajinách sa už dlhšie nevedú neustále debaty o tom, či je šport dôležitý... Ak sa nám podarí infraštruktúrne podporiť náš šport aj v Žiline, Košiciach, Dolnom Kubíne či na Pieninách a popri deťoch si do našich lodeníc budeme vyberať aj ambicióznych rodičov, môžeme byť pri výchove nových olympijských víťazov úspešnejší.“

Kedy sa k napĺňaniu týchto nových vodáckych výziev pripojí v zväzových riadiacich funkciách aj niekto z našej zlatej generácie športovcov?
„Postkariérne zaradenie špičkových športovcov je veľmi náročné. Často na túto tému hovorím s Jurajom Minčíkom, riaditeľom Športového centra polície, Aťom Škantárom či Michalom Martikánom, ktorý je predseda Slovenskej asociácie olympionikov. Sašo Slafkovský je zase člen nášho výkonného výboru za športovcov. Veľa sa naučil a ide mu to veľmi dobre. V hnutí pôsobím na najvyšších pozíciách už dvadsať rokov a aj keď sa necítim ako ,starý' funkcionár a myslím si, že v spolupráci s kolegami vo výkonnom výbore stále disponujeme riešeniami, ktoré nás môžu posunúť vyššie, musím priznať, že je pre mňa pri riadení organizácie stále ťažšie akceptovať množstvo kompromisov, ktoré nás podľa môjho názoru vytláčajú z ,cesty k úspechu' len pre to, aby naše občianske združenie uspokojilo potreby všetkých členov. Teraz však nie je priestor na vyplakávanie. V krátkom čase na nás čaká vyvrcholenie olympijského cyklu, dopracovanie náročných investičných projektov a zorganizovanie majstrovstiev sveta v Čunove. Aj keď sa v tomto nastavení v následujúcich voľbách o pozíciu predsedu sekcie už uchádzať nebudem, som presvedčený, že je nevyhnutné, aby našu organizáciu riadil niekto, kto vie, ako byť úspešný. Náš šport je totiž na úspech bytostné odkázaný.“ 

Je reálne, že by Slovensko mohlo na čunovských MS 2021 vyhrať medailovú bilanciu krajín, čo bola pred desiatimi rokmi samozrejmosť?
„Šport je veľmi spravodlivý. Kto urobí najviac, zvyčajne uspeje. Naši špičkoví športovci majú utvorené vynikajúce podmienky na prípravu, takže som presvedčený, že nadchádzajúci olympijský rok budeme patriť opäť medzi najúspešnejšie krajiny.“

*****

JANA DUKÁTOVÁ si pred desiatimi rokmi vybojovala v Čunove kompletnú medailovú zbierku

Naplnila želanie z bilbordu

Pri cestách boli pred desiatimi rokmi bilbordy, pozývajúce na majstrovstvá Európy vo vodnom slalome v Čunove. Hlásali, že Jana Dukátová má šancu na tri medaily. Také niečo ešte dovtedy žiadny slalomár na vrcholnom podujatí nedosiahol. Práve ona to nakoniec dokázala. V K1 sa stala majsterkou Európy, v C1 skončila druhá a v 3xK1 brala s kolegyňami bronz. Nečudo, že aj po desiatich rokoch považuje tento šampionát za výnimočný. „Áno, určite to bol jeden z najúspešnejších šampionátov a oslavovať taký úspech doma bolo niečo úžasné. Mám na to super spomienky. Doteraz si živo spomínam na moment, keď sa v pôvodnom termíne pre záplavy preteky vo finálový deň zrušili a my sme bezradne stáli pri zatopenom kanáli. A takisto živo si pamätám, ako som sa o dva mesiace na to v náhradnom termíne podujatia fotila večer s tromi medailami na krku,“ spomína si naša úspešná slalomárka, ktorá mala šancu aj na historicky primát prvej európskej šampiónky, ktorý jej však uchmatla krajanka Macová. „Vtedy ma to aj trochu mrzelo, lebo o titul som prišla jedným dotykom bránky, ktorý som spravila hneď na úvodnej kombinácii. Bola to pre mňa praváka ťažšia bránka a mala som s ňou čo robiť,“ pokračuje Dukátová, ktorá si to však vynahradila o mesiac neskôr, keď sa v slovinskom Tacene stala medzi kanoistkami historicky prvou svetovou šampiónkou.

Takto sa Dukátová tešila z titulu majsterky Európy v K1. FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK

Zaujímavosťou je, že všetky tri čunovské medailistky mali na svojom konte „päťdesiatku“, čo sa už asi nikdy nezopakuje. „Je to ťažko uveriteľné, ale na toto si už vôbec nespomínam. V pamäti mi zostal iba ten dotyk, ktorý ma stál zlato. Áno, také niečo sa už dnes určite nezopakuje. Za tých desať rokov urobili kanoistky obrovský skok dopredu,“ priznáva Dukátová, ktorá vie, že Slovensko len ťažko ešte niekedy na niektorom vrcholnom podujatí dosiahne takú skvelú bilanciu, akú malo vtedy v Čunove. „Na domácom podujatí by sme snáď ešte mohli dúfať, že sa nám to podarí napodobniť. Na moderných tratiach v zahraničí však nemáme pred konkurenciou náskok. Nové trate majú iný charakter vody, na ktorý treba upraviť štýl jazdy a to žiaľ, v našich súčasných podmienkach nevieme nasimulovať,“ dodala Dukátová.

*****

Vrchol čunovských ME v 2010 bolo vystúpenie našich kanoistov

Súperi sa nestačili čudovať

Keď sa rok predtým počas 2. kola Svetového pohára v Čunove prebojovali všetci traja naši kanoisti na stupne víťazov, mnohí tvrdili, že toto sa už len ťažko zopakuje. Lenže Martikán, Beňuš a Slafkovský boli nielen vtedy, ale ešte aj teraz po desiatich rokoch stále sú, supertrieda. Čunovských súperov prevalcovali na ME 2010 nielen v hliadkach, ale aj v individuálnej súťaži, v ktorej znovu obsadili prvé tri miesta. A aby vyvrátili tvrdenie, že sa to dá len na domácej trati, v roku 2014 si takéto parádne divadlo zopakovali aj na pretekoch SP v španielskom La Seu d'Urgell!

„Boli to skvelé majstrovstvá Európy. Okrem výborných výsledkov aj organizácia a počasie boli na jednotku. To bol ďalší z dôvodov, že nálada a množstvo divákov urobili tieto preteky jedny z najzapamätateľnejšími v mojej kariére. Atmosféra porovnateľná s olympijskými pretekmi bola elektrizujúca. Najviac mi samozrejme zostanú v pamäti dve zlaté medaily, ktoré sa mi podarilo vyhrať,“ zaspomínal si v C1 i v 3xC1 zlatý Martikán. Na stupni víťazov stál po jeho pravej ruke strieborný Beňuš: „Pamätám si ešte začiatok, keď sa ,Európa' najprv zrušila. Bol som strašne sklamaný, že som na domácej vode nemohol ukázať, čo mám natrénované. Potom sa našťastie šampionát podarilo zorganizovať a bolo z toho v 22 rokoch moje prvé seniorské individuálne pódium na vrcholnom podujatí. Navyše, doma. Takže sú to krásne a nezabudnuteľné spomienky a už sa teším na budúcoročné MS v Čunove. Určite to bude znovu pekné.“ A po ľavej bronzový Slafkovský: „Najviac sa mi vryla do pamäti skvela atmosféra, ktorú dokázalo publikum v Čunove spraviť. Nezabudnem na burácajúce tribúny, ako nás hnali vpred v individuálnych pretekoch, ale asi najintenzívnejšie to bolo v súťaži hliadok.“

Stupne víťazov na ME 2010 v C1 mužov: zľava strieborný Beňuš, zlatý Martikán a bronzový Slafkovský. FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK

Všetci traja naši singlisti sú vo svete stále v top špičke, ale v prípade zopakovania deviatich medailí sú realisti. „Šanca samozrejme je, ale momentálne by to bolo skôr veľké šťastie. Naša ,nová' generácia by potrebovala trénovať o čosi viac a v náročnejších podmienkach,“ hovorí Martikán a Beňuš k tomu pridáva: „Šanca, či to ešte niekedy zopakujeme? Absolútne žiadna. Za posledné roky nosíme jeden cenný kov z hliadky 3xC1 a žiadny individuálny. Proste sme v realite. Zväz – okrem iného - hneď od začiatku roky kašľal na novú kategóriu C1 ženy, takže teraz, keď ostatné krajiny už majú vyzreté pretekárky, my máme malé dievčatá.“

„Nevylučujem to, ale som realista. V momentálnej situácii, keď už neexistuje C2, bude zopakovanie takého úspechu na seba pravdepodobne ešte nejaký ten čas čakať,“ dodal k tomu Slafkovský. 

TRAJA SLOVENSKÍ KANOISTI NA STUPŇOCH VÍŤAZOV

• 2. KOLO SP 5. JÚLA 2009 V ČUNOVE: 1. Martikán, 2. Slafkovský, 3. Beňuš
• ME 15. AUGUSTA 2010 V ČUNOVE: 1. Martikán, 2. Beňuš, 3. Slafkovský
• 4. KOLO SP 12. AUGUSTA 2014 V LA SEU D'URGELL: 1. Slafkovský, 2. Beňuš, 3. Martikán

Pripravil JÁN JEŽÍK, denník Šport