Denník Šport: Kajakár DENIS MYŠÁK už nachádza v bratislavskej tréningovej skupine pozitívne impulzy

Slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike Denis Myšák (nar. 30. 11. 1995 v Bojniciach) získal v štvorkajaku na kilometri olympijské striebro v Riu de Janeiro 2016, v tej istej disciplíne je majster sveta z Milána 2015, má v nej zlato aj z ME v Moskve 2016 a bronz z ME v Plovdive 2017; v K4 na 500 metrov získal striebra na ME 2016 a 2017. Po operácii pravého ramena na jeseň 2017 a potom ľavého na jar 2018 chtiac-nechtiac vynechal celý športový rok 2018. V uplynulej sezóne sa solídne vrátil do svetovej špičky, veď na MS v Szegede 2019 „doháčkoval“ štvorkajak, v ktorom za ním pádlovali Ákos Gacsal, Juraj Tarr a Gábor Jakubík do cieľa na bronzovej pozícii na 1000 metrov.

 - Minulý týždeň ste na kontrolných pretekoch na Zemníku, kde si zmerali sily zverenci trénerov Radovana Šimočka a Andreja Wiebauera, tesne prehrali na kilometri s Petrom Gellem a zvíťazili ste na 500-metrovej trati. Ako hodnotíte tieto výsledky s odstupom krátkeho času?

„Predovšetkým ich nijako nepreceňujem, keďže na Zemníku chýbala napríklad celá skupina, ktorú trénuje Peter Likér. Lenže prehra iba o dve stotiny sekundy s Petrom Gellem, ktorý bol vlani štvrtý na majstrovstvách sveta v K1 na kilometri a očividné víťazstvo pred Samuelom Balážom na päťstovke sú potešujúce výsledky. Konečne sa prejavuje tvrdá tréningová práca, do ktorej som sa pustil už na jeseň uplynulého roka.“

- Odvtedy vás už nenachádzame v tréningovej skupine Petra Likéra, do ktorej ste patrili ešte aj vlani počas MS v Szegede. K akej zmene došlo vo vašom živote?

„Z Novák, kde som aj športovo vyrastal, som sa už pred troma rokmi presťahoval do Bratislavy. Po operáciách som z nej dochádzal trénovať do Komárna, čo nebolo ideálne riešenie. Potešilo ma, keď sa mi vlani na jeseň naskytla príležitosť trénovať v hlavnom meste spolu so Samom Balážom pod vedením Andreja Wiebauera. Obom som vďačný, že ma prijali do svojej skupiny.“

- Zaujímavé je, že práve Samuel Baláž sa v čase vašich zdravotných problémov stal úspešným „háčikom“ najrýchlejšieho slovenského štvorkajaka, práve vás v tej lodi nahradil. Ako vychádzate s vaším priamym konkurentom?

„Nevnímam ho ako svojho priameho konkurenta. Sadli sme si ľudsky, veľmi dobre vychádzame. Na tréningoch si pomáhame, navzájom sa ťaháme k lepšej výkonnosti. Platí to napriek tomu, že tak on, ako aj ja, sme doteraz najlepšie výsledky dosiahli práve ako ,háčikovia’ štvorkajakov.“

- Mohlo by to byť v budúcnosti inak? Teda, že by ste napríklad pádlovali spolu v štvorkajaku na odlišných pozíciách?

„Túto tému sme do hĺbky nijako nerozoberali, nebol na to žiadny dôvod. Okrem toho za Sama hovoriť nemôžem, ale osobne sa nebránim žiadnej novej výzve. Nielen, že by som sedel v ,káštvorke’ inde ako vpredu, ale viem si predstaviť aj súťaženie v iných lodiach. Musím však zdôrazniť, že všetko bude závisieť od mojich výkonov už na domácich kvalifikačných pretekoch.“

- V ich programe bývajú súťaže na troch vzdialenostiach, teda na dvesto, päťsto aj tisíc metrov. Na čo sa chcete sústrediť? S kým by ste si napríklad sadli do K2?

„Dvojstovka ma neláka, to nie je moja trať, ale päťstovku i kilometer chcem ísť naplno. V K2 sa zrejme predstavím s Ákosom Gacsalom, čo sme nedávno už spolu aj skúsili, keďže komárňanská skupina si bola s nami párkrát zatrénovať na Zemníku. A nešlo nám to zle. S dvojicou Samo Baláž, Adam Botek sme udržali rovnaké tempo.“

- To ste udržali pred týždňom aj s Petrom Gellem v K1 na kilometri, čo sme spomínali v úvode. Trúfate si aj na túto disciplínu?

„Ani pred ňou nezatváram dvere do budúcnosti. Ešte stále som mladý kajakár a ak všetko dobre pôjde, mohol by som ešte súťažiť pekných pár rokov.“

- S ramenami už nemáte žiadne zdravotné problémy? Cítite sa už tak dobre ako v rokoch pred olympiádou v Riu?

„Nezvykol som o tom hovoriť, ale ani pred Riom som nebol v ideálnom zdravotnom stave. Ramená ma začali trápiť už ako pätnásťročného, bolesti som však vedel roky prekonávať. Napokon som sa nevyhol operáciám, na ktoré však už nemyslím. Viem ale, že musím vždy venovať zvýšenú pozornosť rozcvičke. Okrem toho chodím dvakrát týždenne k fyzioterapeutovi na špeciálne cvičenia. Fyzicky som, aspoň dúfam, v lepšej situácii než pred olympiádou v Brazílii. Pod vedením Andreja Wiebauera odstraňujem najmä nedostatky v technike pádlovania, ktoré sa u mňa po operáciách prejavili.“

- Preloženie olympiády v Tokiu na budúci rok vám prišlo vhod vzhľadom na spomínané trampoty?

„O účasť v Tokiu som chcel zabojovať aj v prípade, že by bola olympiáda v pôvodnom termíne. Na kvalifikačných pretekoch, ktoré mali byť v apríli, som sa chcel ukázať v čo najlepšej forme. Pandémia všetko zmenila, nikomu radosť nepriniesla. Ani mne. Olympiádu preložili, čo beriem ako realitu, ktorá mi nijalo neuškodila. O štart na nej sa budem usilovať v novom cykle súťaží.“

- Na ktorých vážnejších pretekoch sa chcete predstaviť v tejto sezóne? Pôjdete koncom septembra do Szegedu, kde budú MS v neolympijských disciplínach aj preteky Svetového pohára?

„Szeged medzinárodná federácia naplánovala, ale ešte nepotvrdila, keďže koronavírus trápi mnohé krajiny najmä mimo Európy. Dúfam, že domáce súťaže už nič neohrozí, takže moja hlavná pozornosť sa sústreďuje na oficiálne kontrolné preteky na Zemníku 29. a 30. júla. O účasť v Szegede by sme mali potom bojovať takisto na Zemníku 10. a 11. septembra.“

 JEHO VÝKONNOSŤ STÚPA

„Viem, že Denis prežíval po operáciách ťažké obdobie. Takisto, že už predtým bol špičkový kajakár s mnohými úspechmi. Od jesene minulého roka mu pomáham. Odstraňujeme spoločne zlé návyky v technike pádlovania, ale v iných tréningových oblastiach. V našom konkurenčnom prostredí už jeho výkonnosť stúpa, ale všetko ukážu až ostré kontrolné preteky. Vďaka nemu a Samuelovi Balážovi mám teraz na starosti dvoch top športovcov, ktorých nevnímam ako konkurentov. Budúcnosť ukáže, ako sa spoločne, či sami uplatnia,“ povedal nám tréner Andrej Wiebauer.

TOMÁŠ GROSMANN

v denníku Šport 26. júna 2020