Pianko na kanojke okolo zemegule

Bratislavský Vodácky klub Tatran Karlova Ves v septembri oslavoval už 85. jubileum. Je neuveriteľné, ako ten čas letí. A tak pri tejto príležitosti Andy Zererová pripravila krásny rozhovor plný spomienok s jedným z jeho najstarších aktívnych členov, Tambom.

V Karloveskej zátoke by sme azda nenašli vodáka, ktorý by viackrát zaťal pádlom do hladiny a s toľkými najazdenými kilometrami ako má Tambo. Indiánske meno mu dala do vienka jeho mama a tiahne sa s ním od malička. Dnes už aj poštár na sídlisku vie doručiť pohľadnicu s menom Tambo Tomášovi Langovi.

Každý deň, keď vyberie kanoe z Tatraňáckeho hangáru a pomaličky pianko kráča dolu schodmi na vodu, Zátoka akoby rozvinula červený celebritný koberec a čakala na svoju hviezdu. Dlhoroční vodáci, ktorí ho dôverne poznajú i náhodní okoloidúci mu venujú obdivné pohľady, či lichotivé komentáre. V jeho 83 rokoch (!) si svoju kanojku odnesie na vodu sám. I keď človek by mu aj podal pomocnú ruku, z vodáckej hrdosti akúkoľvek pomoc slušne odmietne. Minulý rok ho v každodennom vodáckom stereotype pozastavila operácia bedrového kĺbu. Ťažko sa mu kľačí v závodnej kanojke a tak mu vychýrený majster svojho remesla Jožko Stowasser postavil za dva týždne parádne ľahkú loď z karbónu. ,,Je to krátke a pomalé, ale ja sa nikam neponáhľam,“ uškrnie sa Tambo. Obdivuhodná kondícia a športová myseľ.

Kam siahajú Tambove športové korene?

,,Otec s mamou boli veľkí turisti. Nie na vode, ale po horách. Pamätám si množstvo fotografií z alpských turistík mojich rodičov. Na tú dobu boli pomerne športovo založení. Moje obe sestry plávali. Otec v období, keď študoval medicínu začal vesloval v Maďarskom vesliarskom klube.“

Ponorme sa trochu do histórie vodáctva na Dunaji. Maďarská vesliarska spoločnosť sídlila v secesnej budove s vežičkou nad Starým mostom. Dnešný Tyršák, miesto s azda najlepším výhľadom na Bratislavský hrad, kde sa za posledné roky počas leta usídlila obľúbená bratislavská pláž. Bedřich Suchý, vtedajší predseda Klubu slovenských turistov a lyžiarov, ktorý sa spolu s Václavom Houdom najviac zapríčinili o vznik lodenice, spomína v roku 1950 na obdobie takto: ,,Na petržalskej strane boli dva veslárske kluby – nemecký a maďarský, ktoré prevzali kluby Stadion a Červená hviezda – Kablo. Obe padli za obeť pri stavbe nového dunajského mostu SNP. Lodenica Maďarského vesliarskeho klubu mala pekný vežičkový štýl, bola z dreva a tak mohla byť rozobratá a mala byť v pôvodnom štýle postavená a slúžiť ako pohostinná atraktívna budova vodákov. Keď stavali most, tak ju zbúrali a už nikdy nepostavili.

Zo Senca do Karloveskej zátoky

Tambov otec rád vesloval na Dunaji a syna nabádal na svoju záľubu, no ten mal na Priemyslovke okolo seba športové partičky, ktoré ho zlákali na iné chodníčky ako vodácke. Bicykloval na klopenej dráhe na Tehelnom poli so Škvareninom a Menšíkom za TJ Lokomotíva. Mimochodom, dráha, na ktorej vyrástol olympijský víťaz v cyklistike Anton Tkáč. Pri tejto príležitosti za žiada jedným dychom mladším ročníkom ozrejmiť, že dnes je na tomto mieste krásny mestský športový park Jama. Tambo sa však napokon k vodáctvu dostal cez lyžovanie. ,,Vďaka spolužiakovi som sa dostal do lyžiarskej Lokomotívy. Ako lyžiari sme nemali v lete moc čo na práci a Lokomotíva mala v Senci lodenicu. Pre nás to znamenalo turistické lode a voľné lístky na každý vlak sveta,“ spomína Tambo. ,,Pristavili nákladný vagón, do ktorého sme nanosili lode a ja som splavil za dva roky všetky rieky v Československu – Lužnicu, Vltavu, Labe.“

Nepozornosť, či náhodička spôsobila, že do turistického klubu omylom kúpili pretekársku kanojku. ,,S kamarátom Mirom Šnajderom sme ju hneď oprobovali na seneckom jazere a neostalo iba pri skúšaní. V pominutí zmyslov sme sa vybrali na Hargašov memoriál do Karloveskej zátoky a zhodou okolností sme ho vyhrali.“ Zabrdnime do brožúrky 40. rokov Hargašovho memoriálu ... 4. septembra 1955 sa uskutočnil desiaty ročník a na C2 v dorasteneckej kategórii na 3km trati dominovala dvojica Lang - Šnajder za Lokomotívu. ,,Zo Senca bolo do Zátoky ďaleko a kanojku sme si priniesli do Karloveskej zátoky. Vtedy nás podporil pán Daštinský a dovolil nám jazdiť v Tatrane.“ O rok neskôr v roku 1956 už Tambo kľačal v singlkanoe a ako 18-ročný vyhral hlavnú trať na 6km (!) pod klubovou príslušnosťou Tatran.

Jendov ideálny sparing partner

Keď skončil Priemyslovku prihlásil sa na vysokú školu Stojársku a začal jazdiť na starej širokej lodi singla s heslom: Treba sa hýbať. ,,Keď ma videl pán Daštinský povedal, že mi kúpi loď. Tak sa aj stalo a začal som poriadne trénovať.“ Jedným dychom treba spomenúť, že v Tatrane už v tej dobe hviezdili kajakári kalibru Ján „Jendo“ Matocha, Ladislav Čepčiansky, či nový mladík na obzore Ľubo Kadnár. ,,Mne sa v prvých seniorských rokoch darilo a vyhral som na Slovensku všetko čo sa dalo až kým neprišiel z vojny Polakovič a stal sa prvým profesionálnym plateným kanoistom za Červenú Hviezdu Bratislava. Bol naozaj veľmi dobrý a roky dominoval aj na československých majstrovstvách. Vtedy začali jazdiť aj Stanko a Ivan Čársky a s Koreňom som jazdil debla, ale na československých kvalifikačoch som jazdil iba singla. To boli časy, keď mal Tatran najviac reprezentantov zo všetkých slovenských klubov. Dokonca ani Dukla nemala viac ... Matocha, Čepčiansky, Matocha s Marekom v debli, Daštinská na singli – povyhrávali všetko, aj majstrovstvá republiky. Trénovali sme spolu na Dunaji a na to aby sme mohli jazdiť až ku kameňolomu a vyššie sme potrebovali špeciálne povolenie.“

Ako sa 18-ročný zasran ocitol v tréningovej skupine Jenda Matochu?

,,Jendo Matocha si ma všimol a navrhol, aby som s nimi chodil do telocvične a postupne sme spolu začali behávať.  Z Bieleho krížu pri Palme, kde býval, sme vyrážali dva krát týždenne počas celej zimy behať po Karpatoch. Bol som jeho partner na bežky aj na behy. Jedno Matocha bol tvrdý dríč a keď zistil, že aj ja som ochotný poriadne makať tak ma k sebe pribral. Jendo bol špecifická povaha. Keď sa niekto opovážil na behu vybehnúť dopredu a chcel vedľa neho bežať tak sa osopil – Kam sa pcháš? Nemal to rád. Ja som to vedel, rešpektoval a nikdy som pred neho nešiel.“

Tambo sa vždy vyžíval v dlhších tratiach. Desiatka bola jeho obľúbená. ,,Tisícka bola pre mňa krátka trať. Prvých 500 metrov bolo veľmi rýchlych, vždy som bol vzadu a druhých 500 metrov som sa iba doťahoval dopredu a vždy som bol na 3-4. mieste. Na 10km som býval druhý za Voknerom. Potom prišiel Pražák Eliáš a Polesný a odsunuli ma na tretie – štvrté miesto.“ Pražskí tréneri mu tvrdili, že na singlkanoe nemá postavu. ,,Hovorili mi, že singlista musí mať 180 centimetrov a 90 kilogramov a keď som povedal, že mám 63 kilo, zalamovali rukami a komentovali moju váhu slovami: Veď ťa vietor odfúkne.“  Na margo útlej postavy spomína Tambo s úsmevom na republikový kvalifikač na Kninickej priehrade v Brne. ,,Fúkal vietor a boli obrovské vlny. Ťažkí chlapci zatápali lode a museli vylievať pri pontóne. Ja som sa ladne húpal na vlnách so suchou loďou, vtedy na mňa mali pekné nervy. Skončil som napokon druhý.“

V očiach trénerov rebel

Na kanojke cestoval ako člen B-tímu československej reprezentácie do NDR, či Poľska, no azda i preto, že počúval skôr zdravý rozum a nie trénerské výmysly si znepriatelil hlavných reprezentačných trénerov. ,,Chceli aby som zavesil vysokú školu na klinec a prišiel do ÚDy – Ústredný Dom Armády. No ja som chcel dokončiť vysokú školu stoj čo stoj. Na sústredeniach som po večeroch študoval. Ostatní pretekári hrávali karty a na moje skriptá si písali pumle. Okrem toho na začiatku sezóny sa v Nymburku najazďovali kilometre. Ja som tých kilometrov toľko nepotreboval a povedal som im, že nebudem chodiť dvakrát denne na vodu. Bol som ochotný chodiť behať, alebo robiť niečo medzitým, ale nie jazdiť denne 6 hodín. Dávali nám všelijaké bobuľky ako vitamíny. Otec bol doktor a vtedy mi hovoril: Športuj, ale nič od nich nejedz. Sám mi dával dobré vitamíny.“ Určite bol spokojný, že synátor to napokon na vode dosiahol tak ďaleko. ,,Chodieval občas na preteky a povzbudzoval ma, no vyčítal mi neustále, prečo som sa dal k tým Schweiss fuss indianer (v preklade pučiaca noha Indiána). Mal si pekne veslovať,“ podpichoval ma.

Jeho typickú drevenú pretekársku loď, na ktorej sa ešte donedávna premával po Zátoke postavil Jendo Matocha. ,,Kým kajakári si lode požičiavali v Prahe ja som nedal na moju kanojku dopustiť. Nosil som si ju do Prahy na kvalifikače komplikovaným transportom. Loď som zabalil, dal na kolečká, dotlačil na vlakovú stanicu, podal ako spešninu. Vždy som hľadal vagóny, ktoré majú sito. V ňom som spal a spolu s kanojkou cestoval do Prahy s pádlom vedľa seba a s taškou pri nohách.“ Okolo Wilsoňáku, Múzea cez Hlavní náměstí k Mánesu. Tam dal loď na vodu a pádloval hore prúdom po Vltave do lodenice. ,,Dukláci ma už s úsmevom vyzerali.“

Generačné lodeničné lásky

Jeho otec sa spoznal s mamou v Maďarskej vesliarskej lodenici. ,,Moja mama chodila do lodenice so svojím otcom - mojim starým otcom. Ten bol čestný člen. Vtedy sa to nosilo.  Patrilo sa prísť do lodenice hrať karty a popíjať kávu.“ Nápadne to pripomína aj súčasný lodeničný život na balkóne pod nápisom VODÁCI a grupu ku ktorej všetci vzhliadame a domácky ich nazývame „Balkónky“. Každé zákutie lodenice má svoje charakteristický pulz a z balkóna je vždy najlepší rozhľad. 

Rodený Bratislavčan (vyrastal na Palisádoch) nezaháľal nie len na vode, ale od vody si vybral aj životnú partnerku - Irču. Krásna gymnastka, ktorej ani roky neubrali na šarme a charizme. ,,Chodili sme spolu od roku 1956. Starí páni v lodenici – Daštinský, Jelenek a Dinka vysedávali na schodoch a všetko komentovali: Tambo, nieže tú Irču necháš na ocet. Stále ju vláčiš ať si ju zobereš, čo? Dievčatá sa báli okolo nich prejsť, lebo ku každému mali komentár.“

Irča prišla do lodenice ako gymnastka do Vinohradov. Ak by vám unikali súvislosti, alebo by ste dumali ako súvisí gymnastika s kanoistikou - Vinohrady ako športová jednota mala gymnastov a poslali ich do lodenice na rekreáciu. Odtiaľ to mala Irča iba na skok do Tatranu, ktorý jej prirástol k srdcu a začala jazdiť na kajaku. ,,Pamätám si, na obdobie kedy aj pretekala na kajaku aj robila gymnastiku.“ A čím Tamba zaujala? ,,Bolo to skromné dievča, ktoré nerobilo okolo seba nejaký rozruch. Jazdila s Evičkou Matejkovou na debli. Preto Evičke stále hovorím sestra.“ Lodenica je azda jediná rodina, ktorú si vyberieš. Po svadbe doňho starí páni opäť šili: ,,Počuj a ty to nevieš? My ti povieme ako na to.“

Pretekársku kanojku nikdy nezavesil na klinec, len zvoľnil tempo keď sa mu narodila dcéra Zuzana v roku 1964 a v roku 1970 prišiel syn Ďuro, ktorý tragicky zahynul ako 20-ročný v roku 1990.

Ostrov Kormoránov aj v silvestrovských mrazoch

Na dunajskom kilometri 1956, 16 kilometrov od Karloveskej zátoky, bol kedysi ostrov Kormoránov. Tambo si tam rád zapádloval: ,, Na stromoch hniezdili Kormorány. Chodievala tam veľká partia. Hrali sme na gitaru a na bendžo, na lúke sme hádzali diskom. Jazdil som tam aj s Irčou, ale aj telocvikárom z Hospodárskej školy Ivanom Štúrom. Raz sme tam boli na Silvestra. Reku musíme sa rozlúčiť s Kormoránom. Keď sme išli po Dunaji dole bolo príjemné slnečné počasie, nefúkal vietor, no keď sme sa  vracali začal padať dážď so snehom. Ivan skončil v Káblovke  - v lodenici maďarskej vesliarskej spoločnosti. Ja som ešte museli pádlovať hore prúdom. Bol som celý mokrý a sneh na mne doslova mrzol, takže keď som vstal z kanojky v Zátoke vrstva ľadu na mne praskala.“ Ostrov Kormoránov bol zaplavený, keď sa nad Hamuliakovom postavila hrádza a tok vody sa zmenil.

V lete náruživý vodák, v zime tatranský lyžiar

V lete si rád zapádluje na Zátoke a zimu trávi na obľúbenom Chopku. ,, Irča má veľké porozumenie pre moje vývrtky. Najmä lyžovanie je jednou z nich. Stále rád lyžujem. Aj keď som nebol popredný lyžiar, ale bol som inštruktor. Aj posledné roky trávim takmer 50 dní v zime na Chopku. Od januára do marca bývam na chate Kosodrevina. Celý deň na lyžiach a po lyžovaní pomáham s prácami všetkého druhu, aby som tam mohol bývať.“ Darmo vodáci sú všestranní športovci, veď kajakár Ladislav Čepčiansky bol takmer prvým športovcov, ktorý štartoval na zimnej i letnej olympiáde v roku 1956. ,,Funkcionári tvrdili, že by som sa nestihol dobre pripraviť na letnú olympiádu. Ale to bola len výhovorka. V deväťčlennej nominácii bežcov na lyžiach som sa ocitol ako jediný Slovák, mal som štartovať na päťdesiatke a v štafete. V deň, keď bola v programe olympiády päťdesiatka, odbehol som na Martinských holiach dopoludnia rovnako dlhú trasu a popoludní som si pridal ešte tridsiatku. Aby som si dobre oddýchol pred letnou olympiádou…,“ so sarkazmom okomentoval v tom čase Čepo.

Na kanojke okolo zemegule

Vedel by Tambo spočítať najazdené kilometre? ,,Keď som trénoval jazdil som 2500 až 2800 kilometrov ročne. Neskôr, keď som vypustil preteky jazdil som kolečká okolo ostrova – hore Zátokou, dolu Dunajom. Vtedy ma mladý štengrovali, že koľko mám najazdené, tak som to začal počítať. Jazdím od roku 1954 a najazdil som priemerne 1500 kilometrov ročne. Znamená to, že už som obišiel raz zemeguľu.“ 40 000 kilometrov (!). Na Karloveskej zátoke stále prebieha tichý súboj. ,,Keď Matocha prestal jazdiť tvrdil, že nedokončil tretie kolo okolo zemegule.“ Po operácii sadol Tambo do novej kanojky po dlhej dobe. ,,Prvý krát keď som sadol do Jožkovej kanojky? To bol radostný pocit a musím priznať, že som to prehnal. Boleli ma ruky aj nohy aj chrbát aj zadok. Sedel som v kanojke dve hodiny a od radosti som nevedel vystúpiť. To som pekne prehnal,“ priznáva.

Kajakársky záber je o čosi jednoduchší ako kanoistický. Kým kajaku udáva smer kormidlo na kanojke treba nájsť správnu ergometriu záberu, aby loď išla správnym smerom. ,,Kanoistický záber je o cite,“ vysvetľuje Tambo ,,Tak ako sa treba vyjazdiť na kajaku, tak isto sa treba vyjazdiť na kanojke. Technicky sa to dá vysvetliť jednoducho. Na dokonalé spojenie rotácie tela so záberom treba odjazdiť kvantum kilometrov. Natiahnuť záber, vyvážiť ťažisko na jednej strane telom von a na druhej strane vysunúť koleno a zadok, čo najviac sa predkloniť a záber by mal ísť oblúkom. Najprv pritiahnuť špičku, potom záber ťahať povedľa lode a zalomiť pádlo o bord, vytočiť a zakontrovať.“ Hotová kvantová fyzika.

Čo na záver? Azda neprezradíme Tambove tajomstvo, len podnietime hlbšie vodácke zmysly – skúste si na vodu zájsť pod rúškom večera. ,,Najradšej jazdím na večer. Keď sa trakt vzduchu mení a vôňa vody je výraznejšia. Z roboty som vždy prchol do lodenice, porozprával som sa s pár ľuďmi a od šiestej do siedmej išiel na vodu.“ Skutočný Karloveský romantik.

,,Zázemie ako má naša lodenica nemá žiadny šport, preto vodácky a turistický šport je unikátny, ľudí viac združuje. Sú to priateľstvá na celý život.“

HOWG!

Dňa 02.10.2020

Jantext
Vajda

Preteky

M-SR dlhé trate

04.05.2024 - 04.05.2024

Jungov memoriál

11.05.2024 - 11.05.2024

Rudno Cup

18.05.2024 - 18.05.2024

Medzinárodná regata juniorov/U23

24.05.2024 - 26.05.2024

Pohár SNP

01.06.2024 - 02.06.2024

KP juniori a U23

08.06.2024 - 09.06.2024

Veľká cena Komárna

15.06.2024 - 16.06.2024

Trenčianska regata

22.06.2024 - 23.06.2024

Novácka päťstovka

06.07.2024 - 07.07.2024

Pohár Interu

13.07.2024 - 14.07.2024

Samaria Cup & Memoriál V. Gálisa

20.07.2024 - 21.07.2024

M-SR krátke trate

02.08.2024 - 04.08.2024

M-SR SUP

10.08.2024 - 11.08.2024

Hargašov memoriál / M-SR maratón

07.09.2024 - 07.09.2024

Dunajský maratón

15.09.2024 - 15.09.2024

Rozlúčkové preteky

05.10.2024 - 05.10.2024

I. KP seniori

30.04.2021 - 02.05.2021

Majstrovstvá SR dlhé trate

07.05.2021 - 08.05.2021

Medzinárodná regata juniorov/U23

29.05.2021 - 30.05.2021

KP juniori

05.06.2021 - 05.06.2021

Veľká cena Komárna

12.06.2021 - 13.06.2021

Pohár SNP

19.06.2021 - 20.06.2021

Trenčianska regata

26.06.2021 - 27.06.2021

Novácka päťstovka

03.07.2021 - 04.07.2021

Samaria Cup & Memoriál V. Gálisa

10.07.2021 - 11.07.2021

Pohár Interu

24.07.2021 - 25.07.2021

Majstrovstvá SR krátke trate

06.08.2021 - 08.08.2021

III. KP na MS seniori

28.08.2021 - 29.08.2021

Pohár Slávie UK

04.09.2021 - 04.09.2021

Dunajský maratón

12.09.2021 - 12.09.2021

Hargašov memoriál

25.09.2021 - 25.09.2021

Rozlúčkové preteky

02.10.2021 - 02.10.2021

Jungov memoriál

07.05.2022 - 07.05.2022

I. KP seniorov + testy juniorov/kadetov

07.05.2022 - 08.05.2022

M-SR dlhé trate

14.05.2022 - 15.05.2022

Rudno Cup

21.05.2022 - 21.05.2022

I. KP juniorov

28.05.2022 - 28.05.2022

Medzinárodná regata juniorov/U23

03.06.2022 - 05.06.2022

Veľká cena Komárna

11.06.2022 - 12.06.2022

Pohár SNP

18.06.2022 - 19.06.2022

Trenčianska regata

25.06.2022 - 26.06.2022

II. KP seniorov

30.06.2022 - 01.07.2022

Novácka päťstovka

02.07.2022 - 03.07.2022

Samaria Cup & Memoriál V. Gálisa

09.07.2022 - 10.07.2022

Pohár Interu

23.07.2022 - 24.07.2022

M-SR krátke trate

05.08.2022 - 07.08.2022

Dunajský maratón

04.09.2022 - 04.09.2022

Súťaž olympijských nádejí

08.09.2022 - 11.09.2022

M-SR maratón

17.09.2022 - 17.09.2022

Hargašov memoriál

24.09.2022 - 24.09.2022

Rozlúčkové preteky

01.10.2022 - 01.10.2022

M-SR dlhé trate

06.05.2023 - 06.05.2023

Rudno Cup

20.05.2023 - 20.05.2023

Medzinárodná regata juniorov/U23

26.05.2023 - 28.05.2023

Veľká cena Komárna

03.06.2023 - 04.06.2023

KP juniori

10.06.2023 - 10.06.2023

Pohár SNP

17.06.2023 - 18.06.2023

Trenčianska regata

24.06.2023 - 25.06.2023

Novácka päťstovka

01.07.2023 - 02.07.2023

II. KP seniori

13.07.2023 - 14.07.2023

Pohár Interu

15.07.2023 - 16.07.2023

Samaria Cup & Memoriál V. Gálisa

22.07.2023 - 23.07.2023

M-SR krátke trate

04.08.2023 - 06.08.2023

M-SR SUP

12.08.2023 - 13.08.2023

Dunajský maratón

10.09.2023 - 10.09.2023

Jungov memoriál

16.09.2023 - 16.09.2023

Hargašov memoriál / M-SR maratón

23.09.2023 - 23.09.2023

Rozlúčkové preteky

30.09.2023 - 30.09.2023

Partner
Partner
Partner
Partner
Partner