Najlepšia slovenská kajakárka Ivana Mládková má za sebou úspešné vystúpenia v dvojdielnom Canoe sprint Super Cupe v čínskom Lynyi (18. septembra 2018) a ruskom Barnaule (21. – 22. septembra 2018) pod hlavičkou medzinárodnej kanoistickej federácie ICF. V Číne si vybojovala 5. miesto v K1 na 600 m, rovnakú priečku obsadila v Rusku na trati 350 m a v K2 mix na 100 m bola strieborná. Všetko v konkurencii svetovej špičky. Po návrate domov sme sa s ňou porozprávali.

Dejiskom prvého dielu Superpohára bolo čínske Linyi. Aká bola tamojšia organizácia pretekov?

 „Mali to celkom dobre zorganizované. Išlo o rieku so stojatou vodou, pár dní pred pretekmi tam Číňania usporiadali majstrovstvá svojej krajiny. Odskúšali si na tomto mieste po prvý raz preteky v rýchlostnej kanoistike, predtým tam nemali ani dráhu. Tribúna i okolité zázemie síce boli vybudované už dávnejšie, ale kajakárske preteky sa tam nekonali. Naše boli iba druhé v poradí,  jednodňové na trati 600 metrov – rozjazdy, semifinále, finále. Bolo nás tam 18, top desiatku sveta doplnilo 8 domácich pretekárok. Do finále sa dostalo iba 6 lodí, mne sa tam podarilo prebojovať zo semifinále vďaka času. Vo finále som obsadila 5. miesto. V dejisku sme boli od nedele večera, v pondelok sme trénovali, v utorok prebehli preteky. V stredu ráno sme vyrážali do Šanghaja. Výletný deň vyvrcholil spoločnou večerou v reštaurácii na najvyššom poschodí hotela, tuším päťdesiatom, takže sa nám naskytol krásny výhľad na celé mesto. Dobre sme sa porozprávali a zabavili sa s ostatnými pretekármi pri živej hudbe. Zo Šanghaja sme sa presunuli minulý týždeň vo štvrtok do Novosibirska. Odtiaľ trvalo ešte tri hodiny autobusom do samotného dejiska pretekov – do Barnaulu.“

Na Sibíri sa uskutočnili dvojdňové preteky, pričom spestrením programu boli súťaže miešaných dvojíc. Práve v debli ste získali s ruským pretekárom Olegom Gusevom striebornú medailu...

 „V piatok sa uskutočnili súťaže v K2 mix na 100 m a v sobotu hlavné preteky, singlové na 350 metrov. Páry do mixu sa žrebovali, v každej kategórii nás bolo po dvanásť, 9-10 zo svetovej špičky, zvyšných doplnili domáci Rusi. Keďže môj partner do debla Oleg Gusev pricestoval až vo štvrtok večer, do lode sme si sadli prvý raz až v piatok ráno pred pretekmi. Je to mladý pretekár, ktorého som predtým nepoznala. Sedí v ruskej K4, tá na ME v Belehrade skončila na 500 m štvrtá (naša K4 bola šiesta), na MS v Portugalsku boli na 5. mieste (naša mladá K4 siedma), úspešný účastník vrcholných podujatí do 23 rokov v K1 200 m. Na základe týchto jeho výsledkov som vedela, že som dostala k sebe dobrého pretekára, navyše niektorí kajakári boli zameraní skôr „kilákovo“. Vedela som, že na krátkej vzdialenosti 100 m bude určite rýchly.  Dobre sme si sadli, podobne ako ja pádluje nižšou frekvenciou, takže to bolo celkom zaujímavé, že nás dal žreb dokopy. Vyhrali sme našu rozjazdu, priamo sme postúpili do semifinále, kde sme tiež prišli prví do cieľa. Vo finále sme sa stretli štyri zaujímavé lode, zložené šprintérsky. Okrem nás tam bola Marta Walczkiewiczová, poľská majsterka Európy v K2, na svete štvrtá (o dve priečky predo mnou na MS), ktorá šla s Rusom Kirillom Liapunovom, strieborným z ME v K2 na 200 m z roku 2017. Tretiu dvojicu tvorili Španiel Carlos Arevalo, druhý zo Svetového pohára  Szegede v K1 na 200 m, so Švédkou Linneaou Stensilsovou, bronzovou z MS.  Štvrtú dvojicu utvoril Rus Alexander Diačenko, olympijský víťaz v disciplíne K2 200 z Londýna 2012, s krajankou Kirou Stepanovou. V nabitej konkurencii sme v tesnom finále obsadili druhú priečku, čo je skvelé umiestnenie, mali sme z neho radosť. Čo bolo hlavné, vládla tam dobrá atmosféra.“

Ako ste sa cítili v K1 na „hybridnej“ trati 350 metrov?

„Čo sa týka singla, nik vlastne nevedel, čo má od seba očakávať, keďže išlo o netradičných 350 metrov. Pre dvojstovkára je táto trať relatívne dlhá, pre päťstovkára zase o niečo kratšia. Rozjazda mi vyšla, vydržala som v nasadenom tempe a postúpila som priamo do semifinále. Je zaujímavé, že tam ma predbehla Švédka Linnea Stensilsová, ktorú som zdolala v rozjazde a ona musela absolvovať štvrťfinále. Je však pravda, že už boli iné podmienky, fúkalo zboku a ja som bola na horšej strane. V B-finále som mala možnosť zabojovať o celkové piate či šieste miesto, za ktoré ešte boli vypísané finančné prémie. Keďže som B-finále vyhrala, patrilo mi celkové 5. miesto, rovnako ako v Číne na 600 m. Plus druhé miesto na stovke v K2 mix ma utvrdilo v tom, že viem ísť kratšie i dlhšie trate. Myslím si, že sú to super výsledky, keďže tam bola úzka svetová špička. Už pred pretekmi som vedela, že sa bude ťažké dostať do prvej šestky, čo bolo aj honorované prémiami. Boli pre mňa nečakaným bonusom (presnú výšku v tejto chvíli nepoznám, keďže predtým neboli zverejnené odmeny za K2 mix, približne ide o 5000 eur, ktoré by mali prísť na môj účet), ale krásne zážitky, ktoré som si odniesla, sú na nezaplatenie. Hlavne atmosféra, všetci tí pretekári, ktorí tam boli, keď sme spoločne cestovali a strávili spolu ďalšie chvíle na tréningoch i pretekoch i v rámci večerného programu. Vznikli tak nové priateľstvá a keďže sa kanoistika zviditeľnila a spopularizovala, a o  to v prvom rade išlo, podujatia splnili účel. Samotné disciplíny i trate boli veľmi zaujímavé. Verím, že sa stanú každoročnou tradíciou, aby kanoistika mohla byť zviditeľnená aj tam, kde sa príliš predtým nepropagovala.“

Čím je zaujímavý kanál v Barnaule?

„Dopočula som sa, že ide o novootvorený kanál, ruskí reprezentanti tam trénovali už pred OH 2008 v Pekingu, v bojových podmienkach, bez zázemia, ktoré tam už momentálne je. Dôvod bol len mierny časový posun oproti Číne. Teraz majú k dispozícii v podstate všetko na úrovni, hangáre, ubytovanie, v budúcnosti by tam radi usporiadali Svetový pohár. Podobá sa to na Duisburg, chcú ešte prekopať vratný kanál, môže to byť do budúcna zaujímavé z pohľadu ďalších pretekov. Prostredie pekné, hoci sa nachádza na Sibíri, v lete tam nie je extra chladno, tak by sa im to mohlo podariť. Rusi sa tam chcú pripravovať aj na olympiádu 2020 do Tokia. Opäť to bude výhodné z pohľadu časového posunu.“

Už ste si mohli niekoľko týždňov užívať voľno, ale účasťou v Superpohári sa vaša sezóna poriadne natiahla. Neľutujete?

„Sezónu som si predĺžila o 3-4 týždne, to je pravda, ale vôbec mi to neprekážalo, tešila som sa na preteky. Samozrejme, netrénovala som také dávky, alebo v takej kvalite ako počas sezóny, ale to isté asi platilo o väčšine účastníkov. Po MS som nemala žiadnu dovolenku, šla som na majstrovstvá Slovenska, nasledovali preteky v Nemecku, potom spomínané dva diely Superpohára v šprinte. Snažila som sa na ne pripraviť čo najlepšie, posledné priečky by ma určite neuspokojili a pokazilo by mi to náladu, čo sa, našťastie, nestalo. Teraz si už môžem spokojne odložiť na pár týždňov pádlo.“

Ladislav Harsányi