ERIK VLČEK, 10-násobný majster sveta a nový predseda sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky, predovšetkým konštatuje:

Pred rokom ešte pomýšľal vybojovať si účasť na svojej siedmej olympiáde, ale zdravotné problémy neumožnili Erikovi Vlčekovi v tejto sezóne reálne zabojovať o účasť na parížskej regate. V sobotu sa stal 10-násobný majster sveta predsedom sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky (SK), čo je logický podnet na aktuálny rozhovor s onedlho 43-ročným mužom (nar. 29. 12. 1981 v Komárne), ktorý sa stal ešte aj v decembri najúspešnejším športovcom SK na hladkej vode za rok 2023.

- Čo bol pre vás hlavný podnet, aby ste sa uchádzali o najvyššiu funkciu v slovenskej rýchlostnej kanoistike?

„Nebola to u mňa nová myšlienka. Vážne som sa s ňou zaoberal už pred štyrmi rokmi, ale vtedy som si napokon uvedomil, že ešte nemám na takú pozíciu dostatok skúseností, hoci sa v rýchlostnej kanoistike pohybujem desiatky rokov. Pravda, predovšetkým ako pretekár.“

- Teraz ste už boli v inej situácii. Pre nezainteresovaných totiž treba povedať, že v uplynulom volebnom období ste popri súťažení pracovali vo výkonnom výbore sekcie hladkých vôd.

„Presne tak. Nevstupujem do neznámych vôd v našom športe, keďže som ako člen exekutívy už nemálo spoznal z fungovania zväzu. Pravda, úplné detaily si potrebujem ihneď doštudovať. Využijem na to aj preberanie agendy od Róberta Petrisku, o ktorom som vedel, že po šestnástich rokoch uvoľní predsednícku stoličku.“

- Na ňu bol teraz uchádzač aj Juraj Bača, váš viacročný partner v úspešnom štvorkajaku. Ako ste prijali jeho „protikandidatúru“?

„Dozvedel som sa o nej iba krátko pred voľbami, ale nezľakol som sa. Súťažím totiž v nejakej forme celý život. Navyše ja som kandidoval teraz opätovne aj do výkonného výboru. Juraj však pred voľbou predsedu svoju kandidatúru stiahol, keďže videl, že máme rovnaké ciele. Predniesol však svoj kritický pohľad na situáciu v slovenskej rýchlostnej kanoistike, čo boli podnetné slová pre našu budúcnosť.“

- Napokon ste kandidovali sám, ale nie každý vám dal svoj hlas. Ako to vnímate?

„Chápem to zatiaľ len tak, že nie všetci sa stotožnili s mojimi víziami. Takže ich ešte budem musieť presvedčiť. Pravda, neviem konkrétne koho, lebo voľby boli tajné. Z 30 možných hlasov som získal devätnásť, dva boli neplatné iba z ,technických’ príčin a deviati sa hlasovania vzdali. Nevnímam to celkom tak, že boli proti mne. Za seba môžem len zdôrazniť, že predovšetkým chcem úprimne pomôcť môjmu obľúbenému športu. Síce v najvyššej, ale neplatenej funkcii.“

- V niektorých športových organizáciách má predseda či prezident možnosť legálne ovplyvniť skladbu členov exekutívy. Ako to je v sekcii hladkých vôd?

„V tomto som nič nechcel podniknúť. Išlo o inú voľbu, v ktorej som bol, ako som už spomenul, aj ja kandidát. Budem spolupracovať s ľuďmi, ktorá boli zvolení. So štvoricou Ladislav Belovič, Martin Zgančík, Martin Bielik a Marián Tesárik som bol v bývalej exekutíve, novými členmi výkonného výboru sú len Radim Král a Lucian Kašuba.“

- Medzi vašimi vytýčenými cieľmi je dobudovanie areálu na Zemníku a takisto rozširovanie členskej základne. Máte v tom konkrétne predstavy?

„Zemník, samozrejme, veľmi potrebujeme a čo najskôr, ale mali by sme prehodnotiť a upraviť naše plány. Nedávne záplavy sú totiž pre nás varujúce. Rozšírenie členskej základne by som rád dosiahol založením nových klubov na takých miestach Slovenska, kde je vhodná vodná plocha, ale súťažná rýchlostná kanoistika tam chýba. Okrem súhlasu a pochopenia miestnych orgánov však musíme na také miesta dosadiť aspoň jedného kvalifikovaného trénera. Konkrétne napríklad v Nimnici, kde síce zvyknú trénovať i naši reprezentanti, ale domáca základňa neexistuje. Niečo podobné si viem predstaviť aj v Kolárove a bolo by dobré, keby sme ešte hľadali aj v iných kútoch Slovenska.“

- Naša rýchlostná kanoistika prvý raz v histórii samostatného Slovenska nemala zastúpenie na olympiáde, v Paríži chýbala. Nečudo, že ju chcete vrátiť pod päť kruhov už v Los Angeles 2028. Ako?

„Účasť v Paríži nám ušla tesne v niekoľkých disciplínach, chýbalo nám aj športové šťastie. Hovorím to preto, že si nekladieme nereálne ciele. O najbližšiu olympiádu musí zabojovať štvorica špičkových kajakárov, ktorú tvoria Samuel Baláž, Denis Myšák, Csaba Zalka a Adam Botek. Sú v najlepšom športovom veku. Škoda, že je za nimi značná medzera, mladší športovci ich, žiaľ, poriadne nenaháňajú. Pozitívne vnímam vzostup kajakárok, máme šesť dievčat, ktoré by nám mohli priniesť olympijskú účasť. Konkrétne Bianka Sidová, Réka Bugárová, Dagmar Čulenová, Katarína Pecsuková, Sofia Bergendiová a Hana Zemánková.“

- Vo vodnom slalome rezonuje funkcionársky „boj“, ktorý zaiste sledujete...

„Otvorene môžem povedať, že to nevrhá dobré svetlo na celú kanoistiku. Nádejam sa, že blízke valné zhromaždenie ,divokej vody’ upokojí rozbúrené vody. Aby sme si potom mohli zvoliť nového rešpektovaného prezidenta Slovenskej kanoistiky, ktorá by sa znova mohla na divokej aj hladkej vode prezentovať predovšetkým dobrými výsledkami. Bez toho, aby sa v médiách hovorilo či písalo o narušených vzťahoch medzi trénermi či funkcionármi.“

TOMÁŠ GROSMANN

V denníku Šport 15. októbra 2024