Mala to byť moja posledná sezóna

Kajakárka Jana Dukátová už na sústredení v Austrálii tušila, že olympijské hry sa tohto roku v Tokiu neuskutočnia

„Už v polovici našej prípravy v austrálskom Penrtihe sme sa spolu s mojím partnerom a trénerom v jednej osobe Róbertom Orokockým zhodli na tom, že olympijské hry sa tohto roku v Tokiu neuskutočnia. Mali sme totiž dostatočné informácie o rýchlo sa šíriacom koronavíruse na celom svete a uvedomili sme si, že v tejto situácii nie je možné, aby sa najväčšie športové podujatia mohlo konať. Pár dní po návrate domov už bolo jasné, že Medzinárodný olympijský výbor ich po dohode s organizátormi preložil na budúci rok,“ povedala nám v posledných rokoch naša najúspešnejšia kajakárka Jana Dukátová.

Do ďalekej Austrálie na tradičné jarné sústredenie odletela Dukátová aj s ich dcérkou Líviou, ktorá bude mať o dva mesiace dva roky, veľmi skoro – už deviateho januára. „Tak sme to mali naplánované a domov sme sa mali vrátiť až po dvadsiatom marci. Lenže okolnosti sa vyvinuli tak, že sme na Slovensko odleteli o týždeň skôr,“ hovorí Jana a ďalej pokračuje: „Snažili sme sa každý deň na internete sledovať, čo sa s koronavírusom deje a keď už bolo jasné, že letecké spoločnosti rušia svoje linky, neváhali sme a riešili sme okamžitý návrat domov. Bolo to prakticky z jedného dňa na druhý a mali sme aj šťastie. Prebukovali sme si letenky a 14. marca sme sa vrátili po leteckej trase Sydney – Taipei – Viedeň čínskou spoločnosťou na Schwechat. Lietadlo bolo poloprázdne a ako sa ukázalo, zároveň aj posledné, ktoré odletelo z Taipei do hlavného mesta Rakúska. Na Schwechate sme si zobrali taxík, cez hranicu sme prešli peši a na slovenskej strane už na nás čakalo dohodnuté auto, s ktorým sme sa dostali domov. Zvládli sme to bez problémov, ale ak by sme sa zdržali v Penrithe čo len o jediný deň dlhšie, už bol bol náš návrat podstatne zložitejší.“

Napriek tomu, že Dukátová bola na sústredení v dejisku olympijských slalomárskych súťaží v roku 2000 o týždeň kratšie, ako mala v pláne, bola s ním nadmieru spokojná: „Bolo to výborné. Za posledných päť rokov som ani raz nenajazdila toľko, ako teraz. Na divokej vode som strávila minimálne dvakrát toľko hodín. A čo je dôležité, človek je tam v pokoji, nevyrušujú ho žiadne iné okolnosti.Už sme v našom denníku informovali, že historicky prvá majsterka sveta v C1 žien v roku 2010 zo slovinského Tacenu mala so sebou v Austrálii nečakane aj kanoe. „Aj to bol dôvod, prečo sa tak zvýšil môj počet hodín na divokej vode. Chcela som si to po desiatich rokoch znovu vyskúšať a musím priznať, že prvé pocity nie sú najhoršie. Spôsob jazdenia na kajaku a kanoe je iný, telo si muselo zvykať na iné pohyby, ale zvládla som to,“ skonštatovala Dukátová.

Dukatova canoe

Počas jarného sústredenia zvykne byť v Penrithe veľký problém s množstvom slalomárov naraz na vode, ale tentoraz aj to vraj bolo iné. „Najmä január bol super. Mohla som bez problémov jazdiť, na divokej vode nás trénovalo naraz len zopár. Horšie to bolo vo februári, vtedy bol už problém nájsť si vhodné miesto na prejazd bránok, ale v marci sa to znovu zlepšilo. Už nás tam bolo prakticky len štrnásť Slovákov a na vode sme sa tak bez najmenších problémov dokázali vyhnúť,“ pripomína si záver penrithského sústredenia Dukátová.

Po návrate na Slovensku na ňu čakala povinná dvojtýždňová karanténa, ktorá jej ušla veľmi rýchlo: „Boli sme doma uzavretí sedemnásť dní, ale ani neviem ako a zrazu bolo po karanténe. Mali sme totiž spolu s Robom množstvo povinností, na ktoré sme predtým popri trénovaní nemali poriadne čas. Napríklad sme museli poupratovať a ako prvé prišli na rad vianočné ozdoby. Keďže sme odleteli do Austrálie tesne po Novom roku, u nás sme mali doma ešte Vianoce... Čakalo na nás aj množstvo ,papierovačiek', takže sa musím priznať, že tie dva týždne nám obom prišli vhod.“

Našla si Dukátová počas tohto nečakaného domáceho „väzenia“ čas aj na tréning? „Veľa som mu nedala. Snažila som sa jazdiť na stacionárnom bicykli a párkrát som si aj zacvičila, ale v porovnaní s Austráliou to bolo naozaj minimum,“ hovorí Dukátová, ktorá hneď vysvetľuje, že dôvod, prečo netrénovala toľko, ako by o takomto čase mala, bol aj v inom: „Ako som už povedala, už počas sústredenia v Austrálii sme spolu s Robom tušili, že táto sezóna je prakticky stratená. Nebezpečný koronavírus sa rozšíril po celom svete a hoci sa v týchto dňoch môže zdať, že počty nakazených ľudí nestúpajú takým výrazným tempom ako v minulých týždňoch, zďaleka stále nie sme v situácii, aby sme si mohli povedať, že máme vyhraté. Za týchto okolností je môj tréning aj po skončení karantény len taký udržiavací. S Robom a našou dcérkou Líviou sme už druhý týždeň na chalupe na Bodíkoch. Je tu super. Nikde žiadny ľudia, rameno Dunaja mám len kúsok od nás, takže okrem bicykla sa dostanem aj na vodu. Nie je síce divoká ako v kanáli, ale aj na tichej sa dá ako-tak trénovať. Naozaj však ide len o akýsi udržiavací tréning, aby som nestratila kontakt s vodou.“

jana_dukatova_icf_wc2_canoeslalom_21-06_2604

Pätnásteho apríla má vraj vydať Medzinárodná kanoistická federácia vyhlásenie, ako to bude ďalej s touto zatiaľ ani nezačatou sezónou. Európska kanoistická asociácia májové majstrovstvá Európy v londýnskom Lee Valley zrušila už dávnejšie a je veľký predpoklad, že to isté spraví aj ICF s viacerými podujatiami, ktoré sú naplánované až do septembra. „Podľa najnovšej informácie poskytne ICF toto vyhlásenie o dva týždne neskôr, čiže až tridsiateho apríla. Ako sa zdá, vedenie svetovej kanoistiky sa snaží čakať čo najdlhšie, aby mohlo poskytnúť čo najobjektívnejšie stanovisko, ale pozrime sa na to reálnymi očami. Prvé dve kola Svetového pohára sa majú konať v Taliansku a Francúzsku, čiže v krajinách, kde ešte aj teraz zomiera každý deň množstvo ľudí, a tak neprichádza do úvahy, aby sme tam mohli v júni pretekať,“ reálne uvažuje Dukátová, ktorá nie je žiadna optimistka ani na zvyšok sezóny: „Tretie kolo Svetového pohára ma byť v auguste v Liptovskom Mikuláši, ale je čo len teoreticky možné, že by sa uskutočnilo? Podľa mňa v žiadnom prípade. Ak budem veľká optimistka, tak podľa mňa najskôr v septembri môžeme čakať, že sa budú konať nejaké preteky. Reálnejšie však je, že iba v rámci domácich podmienok a nie celosvetových. Počula som, že ECA by chcela ešte usporiadať zrušené májové majstrovstvá Európy a jedna z možností vraj je, aby ich v septembri zorganizovalo Čunovo. Samozrejme, že pre nás by bolo super, keby sme mohli bojovať o európske medaily nečakane na domácej vode, ale takéto podujatie stojí aj množstvo peňazí. Čiže, ak by sa aj teoreticky už mohli ME konať, tak si neviem predstaviť, ako by vedenie slovenského vodného slalomu zohnalo na ne financie. Zvlášť, keď o rok v septembri má byť v Čunove svetový šampionát.“

Ako sme už spomínali, Dukátová mala so sebou v Austrálii aj kanoe, ktoré jej Vajdovci narýchlo pripravili, aby na ňom mohla v Penrithe trénovať. Znamená to, že môžeme očakávať jej návrat k tejto disciplíne? „V tejto chvíli na to neviem odpovedať. Je pravda, že v Austrálii som v kanoe strávila na divokej vode veľa hodín. Bol to pokus, ktorý sa neskončil zle, ale teraz je všetko otvorené. Odvtedy, ako som sa stala kanoistickou svetovou šampiónkou, už prešlo dlhých desať rokov. Keď si teraz pozriem moju finálovú jazdu, tak vidím, že kanoistická špička žien je niekde úplne inde, ako som bola vtedy ja. Po Tacene som si zranila rameno, následne som dala pred OH 2012 v Londýne prednosť iba príprave na kajaku a potom prišli moje problémy s chrbtom. Rýchlo tak utieklo desať rokov a ja by som chcela teraz naskočiť do vlaku, ktorý ide veľkou rýchlosťou. Či však v ňom aj zostanem, v tejto chvíli neviem. Isté je, že telo a chrbát nie sú proti, v Austrálii neprotestovali, a tak je len na mne, či si naozaj vezmem na seba takýto náklad. Predsa len, už nie som najmladšia,“ skonštatovala slalomárka, ktorá bude mať v júni 37 rokov, ale následne nás zaskočila: „Táto sezóna mala byť posledná v mojej kariére. V príprave som dala do toho veľmi veľa, a tak som teraz trochu v rozpakoch, pretože skončiť za takýchto okolností sa mi zdá čudné. Uvidíme, aké stanovisko vydá na konci apríla ICF a následne, ako naň zareaguje vedenie slovenského vodného slalomu.“

Dukátovej slovám rozumieme, pretože jeden veľký sen si napriek množstvu úspechov nikdy nesplnila. Nemá totiž doma olympijskú medailu. O účasti na tokijskej olympiáde sa medzi ňou a Eliškou Mintálovou malo definitívne rozhodnúť na májovom európskom šampionáte v Lee Valley, pričom Janina šanca na štart v Japonsku už bola viac v teoretickej, ako v reálnej rovine. Lenže tým, že sa OH uskutočnia o rok neskôr, je možné, že vedenie slovenského vodného slalomu utvorí nové nominačné kritériá a pretekári by tak boj o Tokio mohli začať aj od nuly. „O všetkom rozhodne trénerská rada sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky a následne ich potom musí schváliť výkonný výbor. Áno, je možné, že ja, Eliška a Elena Kaliská začneme znovu od nuly, ale v tejto chvíli je zbytočné o tom diskutovať. Ja sa však budem snažiť naďalej udržiavať v akej-takej kondícii, aby som bola schopná čo najrýchlejšie zareagovať na akékoľvek rozhodnutie. Ešte som teda nepovedala vodnému slalomu definitívne zbohom,“ dodala Jana Dukátová. 

jana_dukatova_canoe_sp2_cunovo_trening_19-06_0715

 

DESAŤKRÁT V PRVEJ TROJKE SP

O tam, aká úspešná bola kajakárka Jana Dukátová vo vodnom slalome, najlepšie svedčí jej štatistika vo Svetovom pohári, keď v rokoch 2009 až 2017 skončila v jeho konečnom poradí desaťkrát v prvej trojke. Z celkového víťazstva v tejto prestížnej súťaži sa tešila v rokoch 2009, 2010 - K1, 2011 a 2013, dva razy bola druhá (2014 a 2015) a štyrikrát tretia (2010 – C1, 2012 a 2017). V pretekoch SP skončila v prvej trojke až 26-krát (10 – 12 – 4).

22 medailí má Dukátová z vrcholných podujatí – 8 z MS (3 – 4 – 1) a 14 z ME (4 – 5 – 5), na OH 2012 v Londýne skončila šiesta a o štyri roky neskôr v Riu de Janeiro štvrtá.

JÁN JEŽÍK, denník Šport
FOTO PAVOL UHRIN, (ro)

 

Dňa 15.04.2020

Preteky

30.ročník Žilinských zjazdov

23.03.2024 - 24.03.2024

Žilinský maratón

28.09.2024 - 28.09.2024

Zvolenský maratón

05.10.2024 - 05.10.2024

Bratislavský vodácky maratón

18.03.2023 - 18.03.2023

25. Young Danubia Cup 2023 v slalome

29.07.2023 - 30.07.2023

Žilinský maratón

30.09.2023 - 30.09.2023

Dunajský vodácky maratón

21.10.2023 - 21.10.2023

30.ročník Žilinských zjazdov

23.03.2024 - 24.03.2024